KOLEKTÍVNA RANA
🌿 Máme prístup k informáciám. A predsa...
Dnes žijeme v dobe, ktorá nám ponúka prístup ku všetkému:
– poznanie, ktoré bolo kedysi skryté,
– pravdy, ktoré boli utajované,
– slová, ktoré ženy pred nami nesmeli vysloviť.
Máme slobodu slova.
Máme slobodu voľby.
Máme priestor, kde si môžeme vybudovať život podľa seba.
A predsa…
Počet psychosomatických ochorení narastá.
Vyhorenie je bežné ako ranná káva.
Depresia sa už neschováva – len mení masky.
A hoci máme všetky informácie sveta na dosah ruky, mnohé z nás sa stále prepadávajú do hlbokej bolesti.
🌀 Mária Sánchez hovorí o kolektívnej rane
Rane, ktorá nevznikla včera.
Rane, ktorá sa prenášala cez generácie.
Rane, kde sme sa naučili, že byť samy sebou je riziko.
Kde prežitie znamenalo potlačiť črty, ktoré sa nehodili do rámca.
Kde byť pravdivá znamenalo byť "príliš", "nevhodná", "nebezpečná".
A tak sme sa naučili prispôsobiť.
Nie z komfortu, ale z pudu sebazáchovy.

🧠 Nervový systém ako kronika prežitia
Naše nervové systémy sa naučili čítať svet takto:
– "Zapadni a prežiješ."
– "Buď rovnaká ako ostatní, a neohrozíš seba ani svojich."
– "Prílišná inakosť môže znamenať osamelosť alebo odmietnutie."
Tento vzorec v nás nezmizol, keď sme vyrástli.
Preto keď dnes začneme robiť veci inak –
tvoriť, cítiť, vystupovať z radu, liečiť sa…
nastáva vnútorný rozpor.
Buď to robíme v tichosti – ako by sme sa hanbili,
alebo čakáme odpor, hodnotenie, odsúdenie.
A preto sa radšej stiahneme.
Zvolíme známe miesto.
Zvolíme bezpečné "nič".
Zvolíme znova tú známu šablónu: "Rýchlo sa opravím, aby som bola znova normálna."
🪞 Medziposchodia: ilúzia autentického života
Čím viac si bola kondicionovaná zapadnúť, tým viac sa v tvojom nervovom systéme vybudovali "medziposchodia" – priestory, kde si myslíš, že si slobodná,
ale stále žiješ podľa rovnakých vnútorných mantinelov.
– V mene rodiny.
– V mene duchovna.
– V mene "vyliečenia".
– V mene toho, aby si nebola príliš nepohodlná.
A tak sa z autentickosti stáva nová forma prispôsobenia.
Ticho. Vzorovo. Bez "vybočenia".
✨ A čo ak…?
Čo ak nie je problém v nedostatku informácií?
Čo ak nie si "pokazená"?
Čo ak tvoj plazí mozog – ten, ktorý ťa chce len ochrániť – jednoducho len potrebuje niečo, čo mu nedokáže dať ani Google, ani rýchle premeny?
Potrebuje nový zážitok.
Bezpečie v tom, byť pravdivá.
Byť videná. Byť celá.
🌿 Ak si pripravená prestať sa opravovať a začať sa vracať k sebe...
Pozývam ťa do mesačného sprevádzania.
Nie preto, že niečo s tebou nie je v poriadku.
Ale preto, že už nechceš hrať rolu, ktorú si si musela vytvoriť, aby si prežila.
Tento priestor nie je o zmene.
Je o návrate.
Nie o výkone.
Ale o vnútornom súhlase s tým, kto si, keď sa prestaneš prispôsobovať.
💌 Napíš mi.
Začíname. V bezpečí. Bez nátlaku. V tichu. S pravdou.
S úctou, Elena Petrus.